Sestry Albertinky
ul. Kuzmányho č 2
97701 BREZNO
SLOVENSKO
tel.
00421-48/ 611-63-96
fax:
00421-48/ 611-21-12
e–mail:
sestryalbertinky@
stonline.sk
Život a
Spiritualita
Sv. BRAT ALBERT, Adam Chmielovský, sa narodil 20.08.1845 v Igolomii pri Krakove, v Poľsku. Ako študent sa zúčastňuje v povstaní v r. 1863, v ktorom prišiel o nohu.
V Mníchove ukončil maliarske štúdiá. Počúvol hlas svojho povolania, zanechal umeleckú kariéru v Krakove a zasväcuje sa službe bezdomovcom a opusteným. Pre nich otvára útulky, aby im tam vytvoril slušné podmienky života, uchránil ich ľudskú dôstojnosť a nasmeroval ich k Bohu.
Založil spoločnosti bratov Albertínov a sestry Albertínky. Tieto spoločnosti sa opierali o prvotnú regulu sv. Františka z Assisi.
Vyznačoval sa hrdinskou láskou k blížnemu, láskou k chudobe a dôverou v Božiu prozreteľnosť. Silu čerpal z tajomstva Eucharistie a kríža.
Zomrel v Krakove 25. decembra 1916 v povesti svätosti. V roku 1983 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného. Jeho kanonizácia bola 12. novembra 1989 v Ríme.
Relikvie sv. brata Alberta sa nachádzajú v kostole ECCE HOMO v Krakove, na Ul. Woronicza 10.
Wśród powstańców
W gronie rodzeństwa. Od lewej: Adam, Stanisław,
Marian, Jadwiga
Z homílie kardinála Karola Wojtylu na 50. výročie smrti sv. brata Alberta, 23. novembra 1966.
Brat Albert, Adam Chmielovský, bol všestranne obdarenou osobnosťou. Javil sa ako vynikajúci maliar, cenili si ho všetci majstri štetca, ktorí navždy zostanú v pamäti nášho národa ako predstavitelia veľkého umenia. Vieme, že bol i preto vzácnou osobnosťou, lebo nešetril seba samého. Dôkazom toho je jeho účasť, ako 20-ročného mládenca, v januárovom povstaní. Z lásky k vlasti všetko vložil na jednu kartu. Láska k domovine na ňom nechala doživotný znak: zostal mrzákom do smrti, namiesto vlastnej nohy nosil protézu. Okrem tohto bohatstva osobnosti pôsobí v ňom predovšetkým bohatstvo milosti.
Ale na túto bohatú osobnosť udiera hojnosť milosti. Milosť Božia, to je sám Boh dávajúci sa človeku, vlievajúci sa nejako do jeho duše. Čím viac Boh preniká dušu, čím viac darov Ducha Svätého vlieva do nej, tým viac ju vrhá na kolená. Vlastne, takto bola hodená na kolená duša Adama Chmielovského, pred nevysloviteľnou Božou veľkosťou, svätosťou a láskou.
Ale Boh rôzne pôsobí v živote človeka. Hľa, vrhajúc ho pred sebou na kolená, káže mu súčasne pokľaknúť pred svojimi bratmi a blížnymi. Tak sa to stalo aj v živote brata Alberta: hodený na kolená pred Božím majestátom, padol na kolená pred veľkosťou človeka aj toho najbiednejšieho, najposlednejšieho, pred majestátom najväčšieho bedára.
Možno je toto porovnanie otriasajúce. V súčasnosti nevidíme takúto do neba volajúcu biedu, také viditeľné uponíženie človeka. Ale aj dnes je veľa príkladov navonok menej volajúcich, ale v skutočnosti nie menej volajúcich. Mnoho ľudí volá o milosrdenstvo – diskrétne, nepočuteľne. Koľko je ešte osamelých chorých ľudí bez akejkoľvek pomoci? Koľko je ľudí starých, zomierajúcich od hladu, túžiacich po láske? Koľko je ešte problematickej mládeže, ktorá v súčasnom živote nenachádza pre seba morálnu oporu?
Milosrdenstvo a kresťanstvo je veľká vec našich dní. Keby nebolo milosrdenstvo, neexistovalo by ani kresťanstvo: to je jedno a to isté. V milosrdnej službe nie je najdôležitejší kapitál, ani domy, inštitúcie, nemocnice, hoci sú to nevyhnutné existenčné prostriedky. Najdôležitejší je človek. Je nutné, aby sme dávali svedectvo svojím človečenstvom, aby sme svedčili sebou.
Brat Albert je pre nás neporovnateľný vzor. Nemal žiadne prostriedky, nedisponoval žiadnym kapitálom, nijakými inštitúciami, rozhodol sa dávať seba. Preto ho Boh vrhol na kolená pred vydedencom, aby dával seba. A dával sa do konca svojho života, dával zo všetkých síl. Bol to prejav jeho viery a lásky. Tento výraz jeho viery a lásky je pre nás nesmierne drahý, takisto vzácny je aj pred Božou tvárou. Potrebujeme, aby sa naše človečenstvo stalo novým spôsobom citlivé na potreby človeka, na jeho nešťastie a utrpenia, aby svedčilo sebou, svedčilo holými rukami, ale plným srdcom, lebo taký dar viac znamená než všetko bohatstvo. „Zo všetkého, najväčšia je láska.“
Portret kanonizacyjny
Matka Adama Józefa z Borzysławskich Chmielowska
Wojciech Chmielowski - ojciec Adama Chmielowskiego
Adaś z braciszkiem Stanisławem i z babcią Borzysławską
Student
Malarz
Apostoł Podola (1882-84)
Brat Albert - fotografia do legitymacji z 1915 r.